V rámci tejto hry si zvýšite citlivosť na osobné príbehy traumatizovaných utečencov. Zistíte, ako ich rozprávajú, ako čo popisujú a naučíte sa, ako sa rozprávať o tejto citlivej téme, aby ste spoznali ich hlavné potreby.

Dotazník sekundárnej traumatizácie od Dr. Judith Danielsovej.

Súčasťou cvičenia je pozeranie krátkeho videa (k dispozícii na YouTube), ktoré ukazuje experiment s nehybnou tvárou. Po prezretí sa zamyslite nad tým, ako sa to týka PPP a / alebo osobných skúseností v krízových situáciách

Harvardský dotazník vytvorili tak, aby sa dal používať aj v prekladoch do rôznych jazykov. Obsahuje 40 možných symptómov posttraumatických reakcií, ktoré treba ohodnotiť na škále od „vôbec nie“ (skóre 1), „trocha“ (2), „dosť veľa“ (3) a „nesmierne“ (4). Človek musí nejaké skóre prisúdiť každej otázke. Výsledná suma sa vydelí počtom odpovedí.

Výsledné skóre 2.5 a viac sa považuje za symptomatické pre PTSD.

Náš autonómny nervový systém môže byť traumou nadmerne stimulovaný. To znamená, že náš stupeň nabudenia je chronicky vysoký , čo má nezanedbateľný vplyv na naše telo. Telo potrebuje upokojenie a starostlivosť, inak nemá dostatok zásob energie na hojenie. Dôležitým faktorom je aj spánok.

Plutchikove koleso emócií rozoznáva 8 základných pocitov vrátane radosti, dôvery, strachu, prekvapenia, znechutenia, hnevu a očakávania. Kombinácie týchto základných pocitov vyúsťujú do pokročilých pocitov, ako napríklad optimizmus, láska, pokora, obdiv, sklamanie, ľútosť, opovrhnutie a agresivita. Tento diagram kolesa emócií krásne zobrazuje vzťah medzi každou emóciou vo forme spektra.

Táto aktivita zdôrazňuje mnohé dimenzie našej identity. Zaoberá sa vzťahmi medzi našou túžbou  definovať sám svoju identitu a sociálnymi konštrukciami, ktoré nás niekam zaraďujú bez ohľadu na to, ako to sami vnímame.

Dôležitou zručnosťou v ktorejkoľvek technike zvládania stresu je aj meditácia alebo cvičenie sebauvedomenia. Existujú mnohé výhody súčasných vedecky overených techník všímavosti. Osvojenie si praktických nástrojov je tiež veľmi užitočné, keď my alebo niekto z našich blízkych, zažívame traumu a pociťujeme jej účinky.

Trauma predstavuje zranenie – fyzické alebo emocionálne – vás alebo tých, ktorých milujete. Je dôležité vedieť, že traumu možno zažiť aj z pozorovania toho, ako sa zranil niekto iný. Keď zažijete traumatickú udalosť, môžete mať veľa rôznych reakcií. Taký stres môže mať komplexné následné dopady. Preto je dôležité poznať, naučiť sa a pracovať na svojej odolnosti.

Táto aktivita je zameraná na precvičovanie nenásilnej komunikácie krok za krokom. Nenásilná komunikácia sa zameriava na stratégie, ktoré ľuďom v konflikte pomáhajú spolupracovať na napĺňaní potrieb na oboch stranách.

Náš automatický nervový systém môže byť prestimulovaný traumou. To znamená, že úrovne citlivosti na vzruchy sú chronicky vysoko a tak môžu mať na telo vážny dopad. Telo potrebuje pokoj a starostlivosť, inak nemá v zásobe dostatok energie na to, aby sa uzdravilo. Dôležitým ukazovateľom je tiež spánok.

Účastníci vyjednávajú o tom, kto si kúpi posledný špeciálny pomaranč, a tak precvičujú vyjadrovanie potrieb a načúvanie potrebám iných ľudí.

Táto aktivita je navrhnutá tak, aby vtiahla účastníkov do procesu definovania „kultúry“ a jej komplexity. Aktivita je obzvlášť vhodná pre prácu so študentmi.

Skupina účastníkov je rozdelená na dve časti. Jedna hrá rolu ľudí v núdzi, zatiaľ čo druhá skupina musí poskytovať psychologickú prvú pomoc (PPP).

Získate prehľad o hlavných dôvodoch, ktoré vedú ľudí k tomu, aby ušli zo svojej domoviny. S pomocou anonymizovaného príkladu si zvýšite citlivosť na problémy, ktorým ľudia čelia po tom, čo sa rozhodnú ujsť zo svojej rodnej krajiny.

Účastníci si vypočujú príbeh z rôznych perspektív: fakty, emócie a hlbší zmysel. Cvičia aktívne a pozorné načúvanie osobe, ktorá hovorí, a tak si rozvíjajú svoje komunikačné schopnosti a schopnosti riešiť konflikty.

Skupinová práca je hodnotnou pracovnou metódou. Najdôležitejšie je zážitkové učenie (učenie sa z našich skúseností a od seba navzájom). Medzi takéto metódy patrí aj intervízia a supervízia. Metóda sebahodnotenia umožňuje členom získať dôležité informácie o sebe navzájom, o svojom vlastnom vnímaní seba a skupiny ako celku. Na tomto základe sa buduje vzájomné prepojenie a dôvera.

Neurovedecké výskumy ukazujú, že pomocou nášho dychu môžeme biologicky regulovať telo a myseľ a upokojiť reaktívne jadro mozgu. Náš dych má tucet výhod pre naše zdravie a celkovú dobrú duševnú pohodu. Keď sme naštvaní, naše dýchanie sa zmení tiež. Dobrou správou je, že reguláciou a rytmom dýchania môžeme ovplyvniť náš,  v dôsledku traumy príliš aktívny a vzbudený, sympatický nervový systém.

Intenzívna práca s traumatizovanými klientami sa úzko spája s témou vyhorenia. Vyhorenie sa zvyčajne definuje ako stav emocionálneho a fyzického vyčerpania pracovníka s klientom, spôsobený vykonávaním pracovných povinností. Táto aktivita vám umožní ohodnotiť úroveň vášho vlastného emocionálneho preťaženia tak, ako ho sami vnímate.

Rolová hra o komunikačných stratégiách pri podpore utečencov

Online dotazník o alexitýmii bol vyvinutý v roku 2005 a prekonáva niektoré všeobecné nedostatky iných dotazníkov ako napríklad Bermond-Vorst alebo TAS-20. Dotazník navrhol Jasonom Thompson, ktorý plánoval vytvoriť bezplatný dotazník o alexitýmii dostupný pre celú komunitu.

Krátky orientačný kvíz, ktorý ako voľne prístupný test vytvoril doktor Arnold Lieber z PsyCom. Pozostáva z piatich otázok o intenzite niektorých posttraumatických symptómov. Test môže posúdiť, do akej miery niekto vykazuje znaky posttraumatickej stresovej poruchy.

Ukazuje, ako veľmi sa niekto s posttraumatickými problémami trápil posledný mesiac. Tento interaktívny test PTSD vychádza z DSM-5 kritérií pre PTSD. Zostavili ho tak, aby človeku mohol sám rýchlo a jednoducho zhodnotiť, ako na tom je. Kvíz sa dá spraviť aj namiesto niekoho iného (manžela, manželky, partnera, rodiča alebo dieťaťa).

Hranie rolí o vnímaní sociálnej skupiny

Písanie reflektívneho denníka je výkonný nástroj na sebareflexiu a sebahodnotenie. Každý jednotlivec má iný spôsob vedenia reflektívneho denníka. Pri práci s ľuďmi s PTSD, dobrovoľníci a iní sociálni pomocníci pracujúci v neziskovom sektore sa často stretávajú s problémami. Písanie denníkových zápiskov je veľmi dôležitým nástrojom na monitorovanie a hodnotenie vlastných skúseností.

V tejto aktivite účastníci spoznajú perspektívu osoby trpiacej PTSD.

Strata pocitu vlastnej identity je obzvlášť traumatická. Človek sa môže považovať za úplne bezcenného. Ak bola trauma závažná a začala sa veľmi skoro v detstve, môže sa vyvinúť dokonca veľmi závažná porucha identity. Skúmanie základných presvedčení je dôležité na preskúmanie vlastných zvnútornených presvedčení, na ich akceptovanie alebo zamietnutie. Týmto spôsobom podporujeme silu našej vedomej mysle.

Stresové reakcie sme zdedili od svojich predkov, lebo majú ochrannú funkciu. Kedysi bola stresová reakcia nevyhnutne dôležitá pre prežitie a fyzickú bezpečnosť. Pri klasickej reakcii „Bojuj alebo uteč“ sa uvoľňuje adrenalín, kortizol a ďalšie stresové hormóny. Naši predkovia sa vďaka tomu bránili, alebo pred nebezpečenstvom ušli. Takú istú reakciu zažívame aj my. Keď sa stresujúca udalosť ukáže byť traumatickou, telo a mozog okamžite reagujú, často negatívnymi emóciami. Preto je dobré vedieť, ako rozpoznať naše vonkajšie a vnútorné zdroje stresu.

Pri nepríjemných udalostiach zaplavia našu myseľ automatické myšlienky. Pri traumatických situáciách naše myšlienky doslova „unesú“ našu myseľ a premenia štruktúru celého nášho mentálneho sveta. Prežitá trauma zanechá hlboké stopy v našej pamäti a na našej schopnosti koncentrácie.